INTERUPCIA

Poradňa v časopise Moja psychológia - december 2018

Otázka:

"Pred pár rokmi som sa rozhodla pre interupciu a dala som si zobrať svoje dieťa. Cítila som, že nie som pripravená byť matkou. Vtedy mi to prišlo ako prirodzené rozhodnutie, nejako špeciálne som to neriešila. V poslednej dobe sa mi to stále vracia, akoby si to na mňa počkalo. Cítim silný pocit viny a neviem sa toho zbaviť. Robila som už aj viaceré rituály, keď som prosila od odpustenie."

 

Moja rada: 

"Interupcia je vážne rozhodnutie, kterého dôsledky bývajú v daný moment riešenia akútnej životnej situácie často podceňované. Veľa žien ho urobí rýchlo a zoberie do úvahy aktuálny, neriešiteľný moment. Toto rozhodnutie má však emočný a energetický vplyv, ktorý siaha oveľa ďalej. Nie je v žiadnom prípade mojím zámerom ho súdiť, či vyjadrovať osobný postoj. Chcem len zdôrazniť intenzitu zásahu do systému a to, čo sa na vedomej, či podvedomej úrovni môže diať ďalej.
Vina je pocit, ktorý má veľmi hlboké korene a dosah. Nie je pomáhajúci, môže byť však transformujúci. Jeho riešením ale nie je žiadosť o odpustenie.
Prosbou o odpustenie totiž vytvárame očakávanie, tlak na druhého človeka a prenášanie zodpovednosti za svoje činy, či rozhodnutia. Dieťa (či narodené, alebo nie) takúto zodpovednosť niesť nemá. Nie je to zdravé ani prirodzené. To, čo môže pomôcť, je vnútorný postoj, ktorý posúva a transformuje. Zo systemického pohľadu sa počaté dieťa, bez ohľadu na to, či je narodené, alebo nie, počíta do rodiny. Má v nej platné miesto. Inými slovami to znamená, že ak sú v rodine dve narodené deti a žena podstúpila interupciu, rodinné pole má tri deti.
Jednou z dôležitých vecí je, aby nenarodené dieťa cítilo svoje miesto a zaradenie v poli rodiny a to aj napriek rozhodnutiu jeho matky nepriviesť ho na tento svet. Ďalšou formou rituálu by malo byť prijatie postoja „niečo z toho urobím“. To v jednoduchosti znamená posolstvo pre nenarodené dieťa „nesiem ťa v sebe a svojimi činmi a konaním vykúpim tvoju smrť“..