KRÁTKA úvaha

Dnes boli so mnou cvičiť moji synovia. Ten najstarší - v začínajúcej puberte, (ktorý yogu vždy vnímal ako čosi, čo absolútne nechápe, prečo “normálni” ľudia robia) mi dnes po lekcii úplne rozžiarený hovorí: “Mami, ja fakt milujem yogu. Sem chodia takí super ľudia! Všetci sa usmievajú, prihovoria sa, citim sa tu normálne ako doma! Až tomu nerozumiem, čo sa to tu vlastne deje”.

Kto pozná, ako citim, tak už presne predpokladá moju reakciu.
Presne TOTO je yoga. Celý ten svet okolo asán-svet úspechov a rozžiarených očí. Svet, ktorý však naopak víta aj neúspech, či pád. Svet, kde sa ctí prijatie a pokora. Kde smútok má podobnú hodnotu ako radosť. Kde nie sme lepší, či horší. Svet, kde jednoducho SME. Kde platí spolupatričnosť a úcta. Svet, ktorý nemusí byť ideálny, či naivne nevidomý. Len ozajstný, so srdcom dokorán.

Som šťastná, že mi tento svet otvoril bránu. A som vďačná, že ma učí vidieť a cítiť. Prijímať. Denno-denne ďakovať