BYŤ nevlastnou mamou

Poradňa v časopise Moja psychológia - apríl 2018

Otázka:

"Dopočula som sa o Vašej terapii slovom. V živote som sa dostala do situácie nevlastnej matky 5-ročného dievčatka. Jej matka aj napriek tomu, že ma nepozná a nikdy som jej nič neurobila, ma pred ňou ohovára a nadáva na mňa. Z tejto situácie je mi ťažko a často cítim z nevlastnej dcéry zaujatie voči mne. Hnevá ma to, je to nespravodlivé a cítim sa voči tomu bezradná. Neviem, aký postoj k tejto situácii zaujať?"

Moja rada: 

" Matka je rola, ktorá ostáva tou najdôležitejšou a nenahraditeľnou v živote človeka, nech je skutočná realita akákoľvek. Dar života je tým najväčším darom a nedá sa splatiť.
Puto medzi matkou a dcérou je nesmierne krehké vlákno. Ak je z ktorejkoľvek strany narušené, vždy je za tým veľa bolesti, hnevu, smútku či odporu. Je to veľmi náročná situácia, v ktorej sa bez obrovskej miery rešpektu a trpezlivosti ďaleko pohnúť nedá. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že nie ste a nikdy nebudete matkou dievčatka. Vaša rola v jej živote by mala byť úplne iná. Môžete byť priateľkou, vychovávateľkou či spriaznenou dušou. Ak toto bude zrejmé všetkým stranám, verím, že to môže priniesť úľavu od strachu, kterého je tam teraz priveľa.

Strach má rôzne podoby. Za strachom je skrytý váš hnev, aj útok zo strany biologickej matky dievčatka. Strachu sú plné aj reakcie dcérky, ktorá prirodzene napodobňuje svoju matku. Situácii by určite prospelo stretnutie, kde by ste dostali možnosť vysvetliť, ako svoju rolu vnímate.

A ešte slovíčko k rozchodom v partnerských vzťahoch, či k zmenám životného partnera. Prvá žena vytvorila pre druhú miesto, patrí jej uznanie a vďaka. Druhá žena prijíma s úctou miesto, ktoré jej bolo vytvorené. Toto uvedomenie (aj keby nikdy nebolo priamo vyslovené, ale ostalo by iba na úrovni pocitov) môže pomôcť oslabiť útoky matky dievčatka a priniesť medzi vás navzájom viac vzájomného rešpektu."