Detstvo a jeho vplyv na život

Moja psychológia - jún 2018

Otázka: 

Celý život žijem pod tlakom toho, aké som mala detstvo. Otec od nás odišiel, keď som mala 5 rokov. Matka na mňa nemala dosť času, striedala rôzne práce a mužov. Teraz sa neviem doslova zaradiť do života, vyberám si nesprávnych partnerov, nie som šťastná. Viním z toho rodičov i seba.

Moja rada: 

Vyrastať bez pozornosti a lásky je pre dieťa nesmierne náročné. Cez otca neprúdi mužská, cez matku tak potrebná ženská energia. Dieťa často nedokáže stáť v živote na pevnom mieste, a to najmä v sebe vnútri. Vytvárajú sa vzorce prežitia založené na strachu a neistote a zároveň sa často buduje nedôvera vo vlastné sily. Práca odtiaľto smerom von je zložitá, plná vnútornej sebadisciplíny, nie je však rozhodne bezvýchodisková. Celé to má totiž aj iný rozmer. To, s čím sa na tomto svete potrebujeme vysporiadať, to ťažké, čo nám vstupuje do cesty, to je naša vlastná škola. Z tohto pohľadu nie sme „produktami“ našej minulosti. S tým, čo bolo, už nedokážeme urobiť vôbec nič. Na našu minulosť nemáme už najmenší vplyv. V rukách máme iba to, čo je a čo prichádza. Sme tvorcami našej budúcnosti.Verím, že vina je ten najnezmysluplnejší pocit. Nedá sa z nej vykročiť ďalej, príliš ťaží. Pokiaľ hľadáme vinníkov, či už v sebe, alebo v rodičoch, stojíme na mieste a utvrdzujeme sa v roli obete. A obeť nekoná, obeť sa trápi, obeť sa ľutuje, obeť zbiera súcit a pozornosť. Nech bolo detstvo akékoľvek a rodičia urobili množstvo chýb, našou jedinou možnosťou je urobiť z toho celého „čosi“. Čosi, čo má zmysel najmä pre nás samých. Čokoľvek, čo nebude viesť vina, ľútosť, či hnev, ale láska a vnútorná sila. Inými slovami to znamená dať hodnotu veciam v živote. Nežiť život, v ktorom sme bábkou vo vlastných rukách. “