SPOLUPATRIČNOSŤ - krátka úvaha

Úvaha na tému spolupatričnosť v YOGE

 

Jeden aspektov yogy, ktorý siaha ďalej, je čosi ako “spolupatričnosť” (po anglicky mi to znovu znie výstižnejšie - “belonging”). Spĺňa jednu zo základných ľudských potrieb-patriť niekam. A od toho často odvíjať aj svoj svetonázor, hodnotový systém, či záber svedomia.. Rada by som upriamila pozornosť na to, čo sa takmer u každého z nás naozaj yogou deje..
Kvôli yoge si často začneme prispôsobovať svoj týždenný program, upravovať návyky (časové, stravovacie..). Vylaďovať sa na ľudí, ktorých začíname stretávať, či na energiu, ktorá tými miestami prúdi. Prispôsobujeme slovník, témy, humor, oblečenie. Vďaka širšej, či užšej komunite si všímame veci predtým často nepovšimnuté. Prekonánavame vzťahové hranice.
Hodinu z dňa dýchame s niekým iným podobným dychom. Ležíme na zemi meter od predtým cudzieho človeka. Pri dopomociach sa dotkneme jeho spoteného tela, chodidiel. Pochválime, nahlas povzbudíme, často sa z radosti iného človeka potešíme viac, než z tej vlastnej. Máme túžbu “súznieť”, lebo zistíme, že je to nabíjajúce. Nenarušíme rituál, ani keď nám v ten deň nesadol. Hodinu dňa žijeme akoby v rytme ľudskej skupiny. Rýchlo sa začneme cítiť prijatý, akceptovaný, príslušiaci. Často si všimneme jedinečnosť človeka, ktorý by nás predtým nezaujal. Objavujeme svoju veľkorysosť, prajnosť.

 Vďaka yoge a cez yogu dokážeme žiť a viac vnímať svoje lepšie JA.