EMÓCIE ani naše MYŠLIENKY - to nie sme MY. Túto vetičku pozná už asi každý….
Ako však s tým pracovať? Čo môžme robiť, aby sme s tým naozaj dokázali pracovať a žiť tak?
Uvádzam zopár myšlienok z nášho “3Dpodcastu” :
🕊️ Emócie nami nemôžu neprejsť. Nie je možné ich nezažívať, vyhnúť sa im.
🕊️ To, čo však môžme urobiť, je že ich nebudeme “nálepkovať”, dávať im prívlastky “dobré” alebo “zlé”, pozitívne ani negatívne..
🕊️ Skúsme ich vnímať ako INTENZITU. Vlny, ktoré nás prestúpia, ktoré nami plynú. Je nevyhnutné sa im vystaviť.
🕊️ Presmerujme vtedy pozornosť na TELO. Pomenujme si, kde sa nám dejú v TELE, na fyzickej úrovni. Pozorujme ich v hmote. Vnímajme telo ako nositeľa správ.
🕊️ Vedzme, že emócie sa menia v čase a priestore. Môžme si povedať: “Teraz je to takto, o chvíľu to bude inak.”
🕊️ Skúsme namiesto nálepkovania emócie vnímať ako priestor pre SEBASPOZNÁVANIE.
🕊️ NEREAGOVANIE nie je pasivita. Je to spôsob, ako získať ODSTUP, väčší NADHĽAD. Problém sa totiž málokedy dá vyriešiť na úrovni, kde sa deje.
🕊️ Skúsme žiť v OPTIKE, že 🤍ŽIVOT SA DEJE PRE NÁS🤍, nie proti nám. V optike, kde každá jedna situácia je ŽIVOT SÁM - v jeho plnej intenzite.🤍…
PRIJATIE je hlboký REŠPEKT VOČI SMEROVANIU ŽIVOTA, aj voči jeho zákrutám…
Vážim si, že nás počúvate
🙏🏻Podcasty pripravované s láskou, nina🤍
