Téma: Osamelosť v partnerskom vzťahu…
S Jarka Šulejová pre Otvorené Náručie sme otvorili ďalšiu rezonujúcu tému s myšlienkou…
… Osamelosť môžeme zažívať aj vtedy, keď niekoho držíme za ruku…
Myšlienky z podcastu…
〰️ Kvalita nášho života je priamo úmerná kvalite našich vzťahov.
〰️ Partnerský vzťah je vlastne spolu-TVORENIE. Je prirodzené, že vzťah sa dostane do nerovnováhy. Je prirodzené, ak v ňom prežívame oddialenie či dokonca odstup. Čo je však pre “živý” vzťah nevyhnutné, je vzájomné PRISPIEVANIE a záujem o to.
〰️ Vo vzťahu si častokrát dostatočne včas neuvedomíme pocit osamelosti. Podceníme potrebu pozorovať a následne partnerovi prinášať vlastné pocity…
Ak to neoslovíme dostatočne včas, je to často spojené s výčitkami voči druhej strane. Vnútorné napätie kompenzujeme prenesením viny, ukázaním prstom, hľadaním vinníka..
〰️ Pocit osamelosti je často doslova prebitý spôsobom, ktorým ju jeden z partnerov do vzťahu prináša - často je ten pocit oslovovaný cez výčitky, útok. Práve ten SPÔSOB oslovovania prináša zastavenie pohybu vpred a tvorenie.
〰️ Čo ak by sme si vo vzťahu položili otázky…
🕊️ Dokážem dať vo vzťahu SEBA?
🕊️ Ako podporujem partnerskú intimitu, vzťahové “teplo”, vzájomnú blízkosť?
🕊️ Čo robím vo vzťahu sám/sama pre seba? A čo robím pre vzťah, ako pre osobitný ELEMENT?
🕊️ Čo do vzťahu chcem prinášať? (A to možno aj vtedy, ak sa mi práve to nedostáva.)
Jemnosť vo vzťahovom “vyciťovaní”, všímaní si detailov, kedy sa čo približuje a kedy sa vzďaľuje môžeme označiť za to najvyššie vzťahové umenie.
A možno si je fajn zvedomiť, či vo vzťahu potrebujem mať “pravdu” alebo uprednostním jeho kvalitu.
