Keď som od Andy Profantovej a Petra Chvojku dostala pozvanie do ich rozhovorov, netušila som, že z toho vznikne veľmi osobný, ozajstný rozhovor idúci do hĺbky..
Verím, že našich počúvačov zaujme moja retrospektíva cesty od management konzultingu, cez koučovanie až k vlastnej terapeutickej praxi.
Uvádzam niektoré myšlienky z rozhovoru..
💫 Verím otázkam viac než odpovediam..
💫 Pýtanie sa otázok nie je len metóda, ale môže sa stať životným postojom, spôsobom bytia..
💫 Terapeut ani kouč nemôže byť ambicióznejší než jeho klient. Rešpektovať hranice druhého je dôležitejšie než osobné zámery a snaha o pomoc/záchranu.
💫 Nájsť v sebe miesto, odkiaľ neposudzujeme druhých, nemáme názory a odporučenia je UMENIE a základ každej správnej sprevádzajúcej profesie.
💫 Ľudská zrelosť sa rodí aj zo zažitého, odžitého. Je základom pre schopnosť “obuť si topánky druhého človeka”. Nemusíme rozumieť, potrebujeme však cítiť/vnímať.
💫 K téme práce s mladistvými.. Majú múdrosť, majú schopnosť narábať s informáciami - avšak často chýba jednoduchá schopnosť to múdro, pekne žiť.
Rozhovor bol “široký” aj v osobných témach. Bol aj o “mojej” yoge, otužovaní a vode, rodičovstve, poézii, osobnej transformácii…
Ďakujem, že nás počúvate🙏🏻
Ďakujem, vážim si pozvanie od dvoch šikovných ľudí..
Podcast si môžte vypočuť tu:
